Prednedávnom som sa ako aj po minulé roky zúčastnil medzinárodného festivalu remesiel Európske ľudové remeslo v Kežmarku. Počas toho, ako som sa prechádzal pomedzi stánky s ľudovými výrobkami som v diaľke zazrel niečo, čo upútalo moju pozornosť. Bolo to skautské mestečko. Bez váhania či rozmýšľania som k nemu zamieril, aby som nasal trošku atmosféry, ktorá mi už dlhší čas chýbala. Ako som si mestečko obzeral, započul som rozhovor mamičky a jej syna.
„Prečo tí skauti bývajú v stanoch a varia na ohni a nie v chate ako my v škole v prírode ?“ opýtal sa chlapec mamy.
„Neviem, asi majú radi, reď ich bolia chrbty, sú hladní a chorí, aby potom museli behať po doktoroch,“ odpovedala mu jeho mama.
Nie som typ človeka ktorý zastavuje ľudí na ulici a vyvracia im ich názory a presvedčenia, ale niečo v mojom vnútri mi vravelo že teraz by som výnimočne mal zakročiť. Váhavo som kráčal smerom k nim a rozmýšľal som, ako začnem
„Pani, môžem sa opýtať, chodíte niekedy s rodinou opekať do prírody?“ opýtal som sa jej.
„Pravdaže áno, rodinné opekačky máme veľmi radi“
„Iste máte doma sporák aj s rúrou. Prečo tie špekačky radšej neurobíte tam? Je to predsa rýchlejšie, zdravšie a nemusíte chodiť do prírody.“
„To ale nie je to isté, tam ide o tú atmosféru.“
„Presne tak. A preto skauti spávajú v stanoch, kúpu sa v rieke, varia na ohni. Nejde o pohodlie, ale o atmosféru, zážitky a vzrušenie a nie o nejaký luxus. Na posteli predsa môžem spať aj doma.“
S pocitom víťaztva som odišiel, ale ceý deň mi to nedalo pokoj. Prečo majú ľudia takto skreslený pohľad na skautov? Aký je prínos skautingu pre spoločnosť ? Ako vysvetliť skauting nezúčastneným ?
Ak chtete vedieť čo to ten skauting vlastne je, opýtajte sa samotných skautov. Malé deti vám budú odpovedať slovami ako hry, výlety, zábava alebo kamaráti. Starší budú používať slová ako príležitosť, prax, zážitky, spoločenstvo či životný štýl. Vyslúžilí skauti vám zase budú hovoriť o výchove, hodnotách a skúsenostiach do života. Keď je ale ten skauting taký úžasný tak prečo je tak málo rozšírený?
Táto nepopularita pramení hlavne zo zlého postoju spoločnosti ku skautom, ktorý je spôsobený hlavne zlou informovanosťou, predsudkami a niekedy až ignoranciou okolia ku skautom. Deti a mladí sa boja výmechu rovesníkov, ktorí skautov vidia ako jaskynných ľudí bývajúcich v jaskyniach a jediacich surové mäso, alebo svätuškárov tráviacich všetok svoj voľný čas v kostoloch. Rodičia sa zase boja zveriť svoje deti na starosť vodcom mnohokrát len o pár rokov starších ako samotné deti. Tí najstarší vnímajú skauting ako obdobu pionierstva a boja sa, že vychovávame malých komunistov. A tak sa stáva že stále viac stráca na poplularite.
Mnohí ľudia neviedia reálny príspevok skautingu spoločnosti a vnímahú ho len ako voľnočasovú aktivitu alebo krúžok. Málokto zvonku ho ako vidí alternetívny vzdelávací systém, možnosť na osobný rozvoj detí, či príležitosť nájsť si kamarátov a niekam zapadnúť. Buďme úprimní, koľko detí príde domov zo školy, sadne si ku knižkám a teší sa že sa učí niečo nové? Nemyslím si že ich je veľa. Za to však nikdy nezabudnem na skupinu chlapcov, ktorí sa zo školy ponáhľali do knižnice po encyklopédiu rastlín aby sa ich naučili rozpoznávať a to všetko len preto, aby dostali nášivku ktorou sa potom mohli pýšiť pred kamarátmi.
Ľudia dnes často nadávajú na pokrivené morálne hodnoty dnešnej mládeže – veď si stačí pozrieť facebookovské priznania a všetci budete vedieť o čom hovorím. Na jednu stranu to odsudzujujeme, ale na strane druhej odmietame dláhu ktorá tieto hodnoty môže vyrovnať. A skauting to robí a dokonca nenásilne. Nikomu nič nevnucuje, práve naopak. Prebúdza v deťoch úsilie zmeniť samých seba, ktoré ale vychádza zvnútra každého jedného z nich a nie z nátlaku nejakého vodcu. A to je práve podstatou skautingu. Ukázať deťom cestu ako vyrásť v dobrých a úspešných ľudí pomocou vlastného snaženia a osobného rozvoja.
